Čo sú myšlienkové mapy?

V školách sa s mentálnym mapovaním stretávame len sporadicky. No určite si zaslúži zvýšenú pozornosť.

Táto vyučovacia metóda nepatrí medzi bežné a rozšírené postupy na podporu učenia žiakov.  Pre žiakov je využívanie mentálneho mapovania niečo, čo je nové, zaujímavé, atraktívne, motivujúce. Je to vhodný prostriedok žiakov s poruchami učenia, pretože využíva vizualizáciu, štrukturalizáciu a klasifikáciu myšlienok. 

Myšlienkové mapovanie má množstvo výhod, medzi ktoré patrí napríklad to, že: 

• umožňujú rozvíjať schopnosť vzájomnej komunikácie, 
• rozvíjajú tvorivosť žiakov, 
• umožňujú lepšiu koncentráciu na daný problém, 
• napomáhajú k usporiadaniu a zorganizovaniu si myšlienok a faktov, 
• pomáhajú zlepšiť a zrýchliť učenie sa, 
• zvyšujú množstvo zapamätaných vedomostí, 
• zabezpečujú efektívnejšie učenie. 

Spoločnou charakteristikou všetkých myšlienkových (pojmových, mentálnych) máp je to, že majú štruktúru. Stromová štruktúra sa šíri zo stredu mapy, kde umiestňujeme kľúčové slovo, pojem, ku ktorému pripájame ďalšie vetvy. Pripomína nám akýsi plán mesta. Pri ich tvorbe využívame symboly, slová, obrázky, krivky, ktoré sú prirodzené pre ľudský mozog. Myšlienkové mapy poskytujú ľahko zapamätateľné schémy, pretože ide o grafické prepojenie medzi pojmami, videnie komplexných vzťahov medzi myšlienkami.

Zásady tvorby myšlienkovej mapy 

• Pracovať začneme vždy v strede čistého papiera – to je podmienka, ktorá dáva nášmu mozgu signál, že môžeme kresliť ktorýmkoľvek smerom, čo nám umožňuje slobodnejšie vyjadrovanie. 
• Kľúčový pojem (hlavnú myšlienku) vyjadríme pomocou slova, a napíšeme ho do stredu papiera. Pre lepšie zapamätanie je však vhodné využiť skôr obrázok, ktorý dané kľúčové slovo dostatočne vystihuje – v žiakoch to podporí obrazotvornosť a pomôže im lepšie a dlhšie sa sústrediť na konkrétnu tému. 
• K hlavnému pojmu (obrázku) postupne pripájame hlavné vetvy, pričom každá z nich je inej farby. Označujeme ich ako vetvy prvej úrovne. 
• K hlavným vetvám pripájame vetvy druhej úrovne, tretej úrovne atď. – podľa potreby. Vetvy ďalších úrovní sú rovnakej farby, ako vetvy príslušnej prvej úrovne. Takto spájame informácie, ktoré spolu súvisia a vizualizujeme danú problematiku. 
• Každej krivke priraďujeme len jedno kľúčové slovo (slovné spojenie). Zvýšime tak flexibilitu a účinnosť myšlienkovej mapy. Ak použijeme viacej slov, stane sa naša mapa neprehľadnou a minimalizuje sa jej účinnosť. 
• Jednotlivé vetvy nekreslíme ako rovné čiary, ale ako krivky, pretože viac upútajú našu pozornosť. 
• Pri tvorbe myšlienkovej mapy sa snažíme viac využívať obrázky, ako slová. Vhodne zvolený obrázok dokáže vyjadriť myšlienky lepšie ako slová, alebo celý text. (Buzan, Mentální mapování, 2007) 

V ktorých predmetoch môžeme MM využiť?

Pri tejto technike nie sme obmedzený pri žiadnom predmete. Rovnako ako ho môžeme využiť na slovenskom jazyku, môžme ho využiť pri učení sa cudzieho jazyka, geografie, dejepisu, fyziky, chémie…. v podstate na každom predmete. 🙂

Máme s ním veľmi dobré skúsenosti pri žiakoch s poruchami učenia. Pretože žiaci nie sú nútení toľko písať a zameriavajú sa na fakty. Po vytvorení myšlienkovej mapy si z nej žiak vie veľmi rýchlo zopakovať na hroziaci test či písomku. Keďže je po vizuálnej stránke veľmi nápaditá, učivo sa žiak vie naučiť rýchlejšie akoby sa musel učiť z neprehľadných poznámok, s ktorými majú žiaci s poruchami učenia problém (z ich písaním a následne prečítaním po sebe) a taktiež si myšlienkovú mapu môžu obohatiť o svoje kresby k téme.

Zdroj: