Jedným z problémov našich žiakov s poruchami učenia je určite písanie i/í, y/ý. A nie len pri písaní, ale aj samotnom uvedomení si, kedy ide o mäkké alebo tvrdé i/y.

Na tento jav so žiakmi častokrát realizujeme jednu aktivitu, pri ktorej využívame tvrdú kocku (alebo iný tvrdý predmet) a mäkkú kocku (alebo iný mäkký predmet ako napr. čistá hubka z riadu alebo špongia, či malý plyšák).

Pred samotným cvičením je vhodné zopakovať si mäkké, tvrdé a obojaké spoluhlásky, a prebrať pravidlá.

  • rhdr

Pravidlá:

Žiak sedí a v jednej ruke drží tvrdý predmet, v druhej mäkký. Tvrdý predmet predstavuje tvrdé Y a mäkký predmet mäkké I. Učiteľ alebo rodič žiakovi povie vždy jedno slovo, v ktorom sa nachádza mäkké alebo tvrdé i/y. Žiak vždy po povedaní slova zareaguje zdvihnutím ruky podľa toho o aké i/y ide.

Zo začiatku je vhodné zamerať sa len na slová, kde sa nachádza len jedno i/y. Teda napríklad: zajačik, lyko, lízatko, lyže, časopis… Ak žiak urobí chybu, učiteľ alebo rodič sa spoločne so žiakom snažia opraviť a daný jav si odôvodniť. Napríklad pri slove zajačik žiak zdvihne tvrdý predmet, ktorý znázorňuje, že podľa neho sa v slove píše tvrdé Y. V pokoji žiakovi povieme, že to nie je správne a podnietime ho, aby sa zamyslel, že aká je „č“ spoluhláska. A spoločne so žiakom si zopakujeme všetky mäkké spoluhlásky.

Až keď žiak zvláda túto techniku, môžeme priťažiť a pridať slová, ktoré obsahujú dve i/y, napr: lyžica, rybička, jazyčnica… Žiak môže slovo vždy zopakovať, pričom postupne zdvíha kocky. Napríklad pri slove „Lyžica“ žiak zdvihne najskôr tvrdý predmet a potom mäkký. Ak sa žiak pomýli, znovu si jazykový jav odôvodníme.