Keď mi do kabinetu pribudli 2 nové počítače, rozmýšľala som aké programy, či hry by boli vhodné na prácu pre našich žiakov s poruchami učenia. Zrazu sa objavil kolega z ŠKD, Martin, a pri rozprávaní na túto tému mi navrhol, že prečo nevyužijem pre našu vec populárne hry ako Minecraft a iné.  Nepoviem Vám hlúposť, ale chvíľu som na neho pozerala ako ožiarená, a v tom momente som k tomu bola trochu skeptická. Martin ale pokračoval, že nemysli, aby sa voľne hrali a robili si čo chcú, ale aby pri každej hre dostali presné zadanie, čo majú robiť. Napríklad pri Minecrafte: Máš toľko a toľko dreva, toľko a toľko tehál materiálu, či iného materiálu, chcem, aby si mi postavil dom….. Hneď to pre mňa, ako učiteľa, nabralo úplne iný rozmer… A teraz tajne dúfam, že sa to stane raz aj reálne.

Asi 2 dni dozadu mi na stránke Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (Vúdpap), vyskočil článok O videohrách vo vzdelávaní, no a poviem Vám, skláňam sa pred pánom Božíkom, lebo to zrhnul úplne bravúrne!

Dovolím si zhrnúť jeho príspevok a pridať zaujímavé odkazy.

Špecifiká využitia videohier vo vzdelávaní:

1. Videohry sú špecifické svojou interaktivitou a okamžitou spätnou väzbou, čo zefektívňuje a veľmi zrýchľuje efekt učenia. Pomocou interaktivity dieťa nielen prijíma informácie, ale ich musí aktívne pretvárať a reagovať na vzniknuté situácie. 

2. Hry takisto umožňujú učiť sa pomocou konania a tvorenia. Videohra je vo svojej podstate súborom problémov, ktoré pred hráča stavia – na rozdiel od množstva bežných situácií v škole, sú tieto problémy väčšinou vysoko komplexné. Preto sú témy, ktoré sa dieťa pomocou videohry učí, multidisciplinárne. Ak hrá napr. strategickú hru, rieši naraz ekonómiu, geografiu, diplomaciu, dejepis, a ak je hra v angličtine, tak aj cudzí jazyk. 

3. Keď predstavíme dieťaťu problém cez hru, jeho motivácia hrať sa (a učiť sa) je väčšinou vnútorná (je to zaujímavé, nové, teší sa na hranie) na rozdiel od často vonkajšej motivácie (známky, to, že poteší rodičov/ učiteľov, to, že dostane odmenu). 

4. Učenie pomocou hier je vysoko kontextualizované – dieťa sa dozvedá informácie o konkrétnej téme tak, že je do nej úplne ponorené (napr. stotožňuje sa s postavou, za ktorú hrá). 

5. Pomocou hier si deti zlepšujú množstvo schopností: 

  • A) od intelektuálnych ako sú myslenie, pamäť, pozornosť alebo schopnosť riešiť problémy; 
  • B) cez sociálne zručnosti ako sú komunikácia alebo spolupráca; 
  • C) emocionálne ako empatia alebo citlivosť; 
  • D) až po morálny rozvoj – hry, ktoré deti naučia o tom, aká je vojna hrozná, alebo také, ktoré hovoria o témach ako šikana, diktatúry atď. 

6. Hry vedia rozvíjať aj poznanie v tradičnom zmysle – najmä v disciplínach, ktoré nie sú seba referenčné – vedecké disciplíny ako napr. Geografia, Dejepis alebo Biológia. 

Ako využiť hry čo najefektívnejšie? Základné charakteristiky už vieme. Ako ale nadizajnovať celú situáciu tak, aby bola pre dieťa čo najprínosnejšia?

 1. Zaujímajte sa o to, čo dieťa hrá a vyberajme spolu s ním.

2. Dajte dieťaťu do rúk hru spolu s úlohou – (napr. ak sa hrá hru z prostredia prvej svetovej vojny, po tom, ako sa bude hodinu hrať, nech ďalšiu hodinu pozerá dokumentárny film s touto tématikou a následne nech si niečo naštuduje na wikipédii a napíše esej, čo si v tej konkrétnej situácii/ téme myslí. Buďte čo najkonkrétnejší – úlohy môžu byť rôzne, aj kreatívnejšie, toto je len príklad). 

3. Diskutujme s deťmi o tom, čo sa hrajú. Ak je to možné, nebojme sa zahrať spolu s nimi, nebojme sa nechať si vysvetliť od nich, prečo je hra pre nich dôležitá.

 4. Neberme deťom všetku radosť z hrania – videohra vie byť najužitočnejšia na vzdelávanie vtedy, ak dieťa baví – neprežeňte to s úlohami a nenúťme deti do hier, ktoré ich nezaujímajú a nebavia. Učenie sa (najmä faktov a konkrétnych vecí, tak ako v škole) má byť nad rámec samotného hrania. Nezabúdajme, že hranie samotné ako činnosť rozvíja mnohé zručnosti (aj keď nie vždy rozvíja aj poznanie, zručnosti rozvíja takmer vždy). 

5. Okrem videohier ale vieme využiť aj veľa kvalitných stolových a iných hier. (Božík, VúdPaP, 2020)

Autor nás ďalej vo svojom príspevku prepája na ďalšie webové stránky, ktoré Vám poviem stoja naozaj za to! Ak máte chvíľu času a téma Vás zaujala skúste ich preskúmať. 🙂

1. Vĺčatá

2. Článok pána Božíka – Dovolil som deťom v škole hrať videohry. Pozrite, čo sa stalo.